DOMA očami dobrovoľníkov

Potom mi napadlo jedno slovo – dobrovoľníctvo

Počas svojho aktívneho pracovného života som sa stretal vo veľkej väčšine s ľuďmi, ktorí odovzdávali svojmu okoliu pozitívnu energiu. A im som vďačný, že som sa vedel posúvať dopredu. Vtedy som sa nad tým nezamýšľal a bral som všetko ako prirodzenú samozrejmosť. Po odchode do dôchodku som si po nejakom čase začal uvedomovať akúsi prázdnotu, pocit, že ešte nie je všetkému koniec, že by som mal začať splácať svoje dlhy. Dlhy voči všetkým tým ľuďom, ktorí mi odovzdali tú spomínanú pozitívnu energiu. V drvivej väčšine som sa im vtedy ani nepoďakoval, ba som si ani neuvedomoval, že ma oni svojím postojom, nejakým malým gestom alebo obyčajným slovom zmenili. Potom mi napadlo jedno slovo – dobrovoľníctvo. Pri výbere pravdepodobne rozhodol fakt, že môj priateľ z detstva bol spoluzakladateľom neziskovej organizácie Doma u Kapucínov. Zo začiatku sa mi najviac pozdávala rola rozvážača, ale momentálne pomáham ako balič potravín.

Edo


Je to nová skúsenosť učiť sa byť najprv „doma" sama u seba

Dobrovoľníctvo Doma u Kapucínov mi prišlo samo do cesty. V nočnom vlaku do Košíc s Majkou, ktorá mi bližšie porozprávala, o čo ide. A tak sa to začalo. Prvé skúsenosti s balením balíkov a neskôr rozvoz, na ktorý nezabudnem. Vidieť realitu, v akej žijú klienti. Baby ma nechali chvíľu samu s jednou klientkou a ony šli medzitým odovzdať balíky ďalším. Bol to moment na rozhovor, počúvať o jej bolestiach, starostiach a tom, čo ju trápi. Potom opäť prešiel nejaký ten čas a ja som sa pripojila k sociálnym pracovníkom.

Čo mi toto dobrovoľníctvo dáva, je nová skúsenosť učiť sa byť najprv „doma“ sama u seba (vo svojom vnútri), a tak vychádzať zo seba a byť blízko tým, čo to najviac potrebujú.

Jana


Nejedná sa o charitu, ktorá iba dáva potraviny

Volám sa Peťo a Doma u Kapucínov pôsobím od apríla 2018 ako rozvážač. Mojou úlohou je raz mesačne priviezť našim klientom balík potravín, ktorý im pripravia moji kolegovia baliči v sklade.

Pre túto neziskovku som sa rozhodol po tom, čo som pochopil, že sa nejedná o charitu, ktorá iba dáva potraviny. Klientom sa aktívne venujú naši sociálni pracovníci, ktorí sa im snažia pomôcť v rôznych ťažkých životných situáciách. Na oplátku klienti musia spolupracovať a aktívne sa podieľať na riešení svojej situácie, v opačnom prípade pomoc ukončíme.

Som rád, že môžem byť súčasťou projektu, ktorý dáva zmysel, nie tým, že dáva potraviny, ale najmä sa snaží našim klientom spolu s ich vlastnými silami zlepšiť ich život.

Peťo


Vtedy si poviem, že by bolo dobré mať krídla

Volám sa Vilma. Mojou úlohou Doma u Kapucínov je práca v sklade. To znamená prijať do skladu potraviny od darcov, ukladať ich, triediť podľa dátumu spotreby a evidovať. Mám túto prácu rada, psychicky si pri nej oddýchnem a zároveň mám dobrý pocit, že môžem slúžiť iným. Niekedy zažívam pri vykladaní aj komické situácie, býva to hlavne pred sviatkami, keď býva darcov viac, takže potravín máme plný sklad a nedá sa tam vôbec chodiť. Vtedy si poviem, že by bolo dobré mať krídla. Zatiaľ sa to vždy podarilo potriediť aj bez krídel. Verím, že táto práca má zmysel pre ostatných aj pre mňa.

Vilma


Našla som spoločenstvo ľudí s rovnakou chuťou pomáhať

Ahojte, volám sa Barbora a Doma u Kapucínov pôsobím posledný rok ako dobrovoľný sociálny pracovník. V čase, keď som vedela, že sa chcem čoraz viac venovať sociálnej práci, ktorú som vyštudovala, mi udrel do očí odkaz na facebooku. Pre mňa vtedy neznáma nezisková organizácia hľadala dobrovoľníkov. Neváhala som a ozvala som sa. Neziskovka Doma u Kapucínov mi dala priestor na to, aby som mohla robiť to, čo ma bytostne napĺňa. Dobrovoľníctvo ako také pre mňa znamená službu, ktorá mi viac dáva, ako berie. Našla som spoločenstvo ľudí s rovnakou chuťou pomáhať a posúvať životy druhých ďalej. Našla som priateľov, na ktorých sa môžem obrátiť v každej situácii. Vzdelávame sa, organizujeme spoločné aktivity a podporujeme sa. Ak máte okolo seba takúto základňu ľudí, potom je pre vás ľahšie šíriť dobro ďalej a byť tu pre tých, ktorí to potrebujú.

Barbora


Musím povedať, že som sa cítil niekedy zahanbený

Čaute, moje meno je Martin a pracujem Doma u Kapucínov ako rozvážač už viac ako 4 roky. Mnohí si myslia, že ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc, si za túto situáciu môžu sami. Ale počas celého tohto obdobia som videl, ako vám rôzne životné situácie môžu dramaticky zmeniť životný štandard. Musím povedať, že som sa cítil niekedy zahanbený, aké problémy riešim ja vo svojej hlave. Zažil som ale aj veľa radostných chvíľ, ktoré dané rodiny zdieľali so mnou a s mojím parťákom na rozvážanie. Je to teda obohatenie na oboch stranách. „Jeden človek môže zmeniť svet, ale nemôže tak urobiť sám.“ Držte sa!

Martin


Spoznala som tu úžasných, šikovných a talentovaných ľudí

V rámci Doma u Kapucínov mám na starosti fundraising, ktorý zahŕňa komunikáciu a správu darcov a financovanie neziskovky. Veľa informácií získavam sieťovaním na zahraničné dobrovoľníctvo a komunikáciou s inými neziskovkami. Pre mňa je fundraising spojenie komunikácie a spoznávania nových ľudí, a následné prepájanie na úžasnú myšlienku a posolstvo, ktoré Doma u Kapucínov prináša. 

Vnímam organizáciu ako také skutočné DOMA nielen pre ľudí v núdzi, ktorým pomáhame, ale aj pre dobrovoľníkov. Tak ako v živote a aj doma, zažila som tu veľmi veľa ťažkých chvíľ, ale prinieslo mi to aj množstvo pekných, humorných a radostných chvíľ. Spoznala som tu úžasných, šikovných a talentovaných ľudí, každý z nich je pre mňa darom a vzťahy, ktoré tu mám, sú pre mňa veľmi hodnotné a som za ne neskutočne vďačná.

Angie


Pri odovzdávaní balíkov ľuďom ma zaujíma, ako sa im darí

Volám sa Peter. Dobrovoľníkom Doma u Kapucínov som druhý rok ako rozvážač. Pri odovzdávaní balíkov ľuďom ma zaujíma, ako si im darí, čo sa v ich životoch deje a s čím sa chcú podeliť. Zdieľanie ich životných udalostí je dôležité, pretože takýmto spôsobom je možné im účinne pomáhať.

K dobrovoľníckej službe som sa dostal po tom, ako som sa rozhodol venovať časť môjho voľného času na zmysluplnú činnosť v podobe služby iným ľudom.

Som rád, že Doma u Kapucínov usporadúva odborné semináre na sociálne témy. Prispievajú k prehĺbeniu vedomostí potrebných na efektívnu prácu s človekom v nepriaznivej životnej situácii. Teší ma aj to, že semináre poskytujú priestor pre kontakt s ostatnými dobrovoľníkmi.

Peter


Chceli sme prepojiť pekné slová aj s peknými skutkami

Ahojte, volám sa Veronika a som dobrovoľníčka Doma u Kapucínov takmer od vzniku organizácie. Mám na starosti balenie potravín. K službe som sa dostala cez moje vtedajšie stretko, v ktorom sme sa rozhodli, že by sme chceli prepojiť pekné slová aj s peknými skutkami. A tak sme istý čas našu stretkársku miestnosť raz do mesiaca vymieňali za sklad potravín.

Mne to Doma prirástlo k srdcu, zapáčila sa mi myšlienka celého projektu, zameranie práve na vrstvu „neviditeľne chudobných“, ktorých chudoba spočíva hlavne v osamelosti, nedostatku vedenia a dobrých príkladov z vlastnej rodiny, v bezmocnosti voči úradom, zneužívaní, ktoré človeka oberajú o dôstojnosť a vedú ho až na existenčný okraj. Možnosť podieľať sa na pomoci práve týmto ľuďom spôsobom, ktorý nielen sýti, ale hlavne vedie k samostatnosti a zodpovednosti, je niečím, prečo som ešte stále tu. A stále viac aj pre spoločenstvo a vzťahy, ktoré tvoríme/učíme sa tvoriť a vzájomne sa posúvame a obohacujeme. Proste ako Doma :-).

Veronika


Ľudia v núdzi majú môj obdiv za to, ako denne bojujú za lepší život

Ahojte, moje meno je Mišo. S neziskovkou Doma u Kapucínov som sa zoznámil zhruba pred štyrmi rokmi tak, že som pred Vianocami prispel nákupom potravín do projektu „Stolček, prestri sa!“. Po ďalšej zbierke, do ktorej som zapojil aj svoje okolie, som si povedal, že pre dobrú vec môžem urobiť ešte o čosi viac. A tak to celé začalo. Pôvodne som sa venoval baleniu potravín v našom sklade. Súkromné povinnosti ma však donútili dať si prestávku a po návrate prišla výzva pracovať v marketingovom tíme a pomôcť prezentovať našu organizáciu na Instagrame. Ľudia v núdzi majú môj obdiv za to, ako denne bojujú za lepší život. Vďaka tejto práci si často uvedomujem, aký som šťastný za to, čo v živote mám.

Mišo


Som rada, že môžem byť súčasťou niečoho veľmi adresného

Volám sa Simona a som dobrovoľníčkou Doma u Kapucínov 4 roky ako rozvážačka. Podnietil ma k tomu odchod človeka, ktorého som nikdy osobne nestretla, ale podvedome som stále vnímala jeho kroky; je to Anton Srholec. Keď odišiel, odkázal ľuďom, aby mu na pohreb nenosili kvety, ale nech radšej urobia dobrý skutok. Zobrala som to doslovne a podarilo sa nám finančne podporiť predajcu Nota Bene. V rámci toho som sa dozvedela, že moja dlhoročná priateľka Beatka pôsobí Doma u Kapucínov ako dobrovoľníčka a spolu s organizáciou podala predajcovi pomocnú ruku vo forme potravinového balíka. A tak som sa prvýkrát dozvedela o diele, ktoré ma oslovilo od prvej chvíle a som rada, že môžem byť súčasťou niečoho veľmi adresného, konkrétneho, niečoho, čo pomáha nie preto, že si to človek zaslúži, ale preto, že to potrebuje.

Simona


Mnohí z nich boli zatlačení za čiaru pokojného spánku so strachom o nové ráno

Starostlivosť kapucínov o chudobných a núdznych tvorí výraznú črtu našej charizmy

Dielo Doma u Kapucínov vnímam ako skvelú ideu s tímom oduševnených odborníkov. Imponuje mi zameranie na neviditeľnú skupinu sociálne slabších ľudí a rodiny. Mnohí z nich boli okolnosťami alebo nekompromisnou sociálnou líniou zatlačení za čiaru pokojného spánku so strachom o nové ráno. Skupinu dotvárajú aj ľudia so zníženým prahom zodpovednosti alebo zvetranými pracovnými návykmi. Dielo má slúžiť ľuďom, ktorí sami túžia po zmene, ale aj takým, ktorých chceme na ceste sprevádzať a učiť zodpovednosti k omrvinke chleba či na čas zaplatenému šeku. A to všetko cez ruky dobrovoľníkov a tých, ktorým starostlivosť o potreby človeka nie je ľahostajná.

br. Norbert, kapucín


Podeľte sa s ostatnými o tento článok:

Facebook

Najnovšie

Nový termín na podanie 2 %

Ešte ste nevenovali nikomu svoje 2 %?

Čítať viac

Chcel som vydražiť grafiku na charitatívny účel

O tom, ako môže pomáhať aj umenie :-)

Čítať viac