03.04.2015 - Kapucíni sú synmi sv. Františka, a hoci sú z jednej rehole, zmysel chudoby chápu rôzne. Brat Branislav chudobu vnímal inak, keď bol povolaný do rehole a inak ju vníma teraz, keď je kňazom. Františkova chudoba bola príťažlivá preto, lebo odpovedal žitím evanjelia. Chudoba stále pretrváva, no aj medzi materiálnou a duchovnou podobou chudoby sú rozdiely. Nielen preto bratislavskí kapucíni už piaty mesiac zbierajú a distribuujú trvanlivé potraviny tam, kde rátajú každé euro. Aj o tomto hovorí brat Branislav, kapucín.
Ako sa teda vyvíjal tvoj pohľad na chudobu?
Zo začiatku som veľmi vnímal chudobu ako cieľ. Ale postupne som pochopil, že ona bola pre sv. Františka len prostriedkom k slobode. Aj františkáni prešli vývojom; jeden pápež napísal, že františkáni sú takí pyšní na svoju chudobu, že už chudobu stratili. V ráde boli neustále polemiky o tom, čo je chudoba a čo nie je, ako ju žiť a ako ju nežiť.
Na Františkovi ma fascinuje, že on zrejme tiež išiel týmto vývojom. Cez chudobu, keď napodobňoval Krista vonkajškom, až k vnútornej chudobe, ktorá odráža Františkovu slobodu.
Skladáte tri sľuby: chudoby, čistoty a poslušnosti. O čom je vlastne tá chudoba a prečo je na prvom mieste?
To je Františkovo poradie. Podľa našich konštitúcií to znamená, že sa zriekame všetkej možnosti disponovať majetkom. Nikto z nás nemá vlastné peniaze, ktoré si použije, ako sa jemu zachce. Napr. nemám vlastné auto, o ktorom si kedykoľvek rozhodnem, že si ho kúpim, alebo predám, alebo použijem. Som v tom závislý na predstavených.
František chodil a žobral. Vy už nežobrete?
Žobreme, len inou formou. Žijeme z toho, čo nám druhí dajú. Robíme nejakú službu a budeme ju robiť dovtedy, kým nás ľudia, ktorým slúžime, uživia.
A uživíme vás?
Bežný život áno – čo potrebujeme na jedenie, oblečenie, apoštolát. Ak už potrebujeme niečo opraviť alebo založiť novú komunitu, tak tam sme veľmi chudobní.
Existuje chudoba v 21. storočí, napríklad na Slovensku?
Určite. Ale je rozdiel medzi materiálnou a duchovnou chudobou. Matky Terezy sa raz pýtali: Keď slúžite chudobným, prečo nie ste všetky v Indii? A ona im povedala: A v Rakúsku nie sú chudobní ľudia? Tu je všetko zabezpečené, ale existuje aj duchovná chudoba. Na Slovensku existuje chudoba duchovná, ale aj materiálna. Obe môžu byť dobré i zlé.
Tomu sa dá rozumieť ako?
Napríklad takí bezdomovci – to už ani nemusia byť chudobní ľudia navonok. Aj oni všeličo vlastnia. To je chudoba sociálna – nevedia sa prispôsobiť systému a nevedia v ňom žiť dôstojne. To sú väčšinou ľudia, ktorí sami seba pre niečo odsúdili, sami seba odmietli a nemajú úctu k sebe.
Chudobný človek celkovo žije v závislosti – na prírode, na dobrách od druhých, na tom, či mu niekto dá alebo nedá prácu... A vnútorná chudoba je schopnosť žiť závislosť na Bohu. Nielen v otázkach jedla a oblečenia, ale aj v otázkach ľudskosti a všetkého, čo sa ma týka.
To je fascinujúce na Františkovi, že on dosiahol to, po čom celý svet túžil, ale úplne inou cestou. Svet ide cestou neustálej snahy po slobode a pritom to, ako ju tvorí, ho zotročuje. Prečo ľudia chcú byť bohatí? Lebo chcú byť slobodní. Chcú si dovoliť hocičo. A paradoxne ich bohatstvo zotročuje.
Takže bohatstvo je zlé?
Vnútorné bohatstvo môže byť aj veľmi negatívna vec. Veľakrát si myslíme, že sme hodní Boha – ja chodím do kostola, ja sa modlím a som v podstate dobrý a už pripravený na nebo. To je vnútorné bohatstvo, ktoré úplne protirečí evanjeliu. A presne v takomto význame môže byť vonkajšie bohatstvo dobré alebo zlé. Ak si ja myslím, že to všetko je odo mňa a pyšne si to privlastňujem, tak ma vonkajšie bohatstvo môže zničiť.
No v Cirkvi máme napokon svätých aj kráľov a bohatých ľudí.
Vy ste sa rozhodli zabojovať proti materiálnej chudobe aktivitou „Stolček, prestri sa“. Čo je jej cieľom?
Cieľom je začať robiť aspoň to málo. Najradšej by sme vyriešili všetky problémy chudobných ľudí, ale to nejde. Tak sme začali robiť svoju kvapku, ktorú reálne zvládneme. Táto aktivita nám spätne otestovala viacero otáznikov, ktoré sme v začiatkoch mali. Vyriešila sa otázka – a veľmi pozitívne – ako na to zareagujú ľudia, ktorých budeme prosiť o pomoc a podelenie sa s tými, ktorí majú menej.
V tejto dobe už dostávame pozitívnu odpoveď aj na otázku, či sa nájdu ochotní dobrovoľníci.
Ďalšou otázkou bolo, ako to budeme „logisticky“ zvládať v komunite, keďže naša bratislavská komunita je veľmi pastoračne vyťažená. To sa pomaly utriasa. Minimálne sme sa už presvedčili, že nás to motivuje byť viac v bratskom dialógu, aby sme udržali jednotu a predišli prípadným napätiam.
Aké máte zatiaľ odozvy na túto zbierku – od darcov či obdarovaných?
Odozva od darcov je enormne pozitívna. A od obdarovaných? Sú aj takí, ktorí odmietnu ponúknutú pomoc. Prečo? Nepýtam sa, rešpektujem. Možno sa nepovažujú za tých, ktorí by ju potrebovali, lebo žijú veľmi skromne. Ale ešte nikto neodmietol pomoc s pohŕdaním či nepriateľsky.
Avšak väčšina tých, ktorým potraviny prinesieme, sú dojatí. Pýtajú sa: A odkiaľ o nás viete? Odpovedám: Od ľudí, ktorí vás majú radi a mysleli na vás. Vtedy sú ešte dojatejší. Keď sa pýtajú: A to sú odkiaľ potraviny? Odpovedám: Zo zbierky, ktorú robia veriaci v našom kostole. Zas sú dojatí, niektorí krútia neveriacky hlavou, niektorí plačú, iní ďakujú. Niektorí sa opýtajú: Čo za to? Odpovedám: Za dary sa neplatí. Už som mal aj odozvu typu: Mne ešte nikto nikdy nič nedaroval! – a k tomu slzy v očiach.
Zhovárala sa JANA MÁJEKOVÁ
