(5.november 2017) - Základ pomoci pre neziskovú organizáciu Doma u kapucínov leží na pleciach dobrovoľníkov, ktorí vo vlastnom voľnom čase bez nároku na odmenu s odhodlaním a vytrvalosťou pracujú na tom, aby sa druhí mali lepšie. Dobrovoľníčka - sociálna pracovníčka Júlia Dudova s odstupom času, prináša pohľad na septembrový Trh dobrovoľníctva, kde sa predstavila aj nezisková organizácia Doma u kapucínov.
"V skoré sobotné ráno sme sa stretli v starej tržnici na prvom dobrovoľníckom trhu ”Doma u kapucínov”. Verejnosti sme chceli predstaviť, akou formou pomáhame sociálne slabším rodinám a jednotlivcom. Pripravili sme si občerstvenie, priniesli aj technické zabezpečenie a mohli sme začať.
Čas otvorenia dobrovoľníckych trhov sa blížil a my sme si odskúšali, či nám funguje kávovar, uistili sa, či máme dosť čaju a dohodli sme sa, kto za ktorým stolom bude stáť a ako to bude celé prebiehať. Naša služba vychádza aj z kresťanskej pomoci a preto, aby sme mali silu slúžiť iným, nevynechali sme ani modlitbu k Duchu Svätému. Nechali sme sa ním viesť, aby si nás usporiadal tak, ako to bude najlepšie.
Páčila sa mi myšlienka našej koordinátorky Anky, ktorá povedala, že nie sme tu preto, aby sme išli na výkon alebo tlačili ľudí, k niečomu, čo nechcú. Zvolili sme prístup ľudský: dali sme im možnosť rozhodnúť sa slobodne, či príjmu pozvanie k nášmu stolu. A ak áno, my sme im darovali svoj čas, úsmev a pohostenie. Očarujúcim slniečkom bola naša Katka, jej úsmevu a pozvaniu vedel málokto odolať.
Všade okolo nášho stola znelo – nech sa páči, príďte sa k nám ponúknuť, máme domáce pečivo, sladké, slané. Napečené z lásky a ponúknuté zo srdca. Náš stánok bol obohatením aj pre iné dobrovoľné organizácie, ktorým chutila naša výborná káva od Denisky. Každý z nás pozná známy výrok ”všade dobre, doma najlepšie”, aj u kapucínov je doma a dobre. Doma je všade tam, kde je cítiť pozvanie, prijatie, pomoc a objatie, tam kde je láska. Doma je rodina, ktorá rieši dôležité veci a rozhodnutia – spoločne pri stole. Aj keď sa pomýlime, sme ľudia a dôležité je vstať a ísť ďalej. Doma je pocit tepla. Naše srdcia cítili spoločné teplo domova a rodiny od ľudí, ktorý sa u nás zastavili a vypočuli si nás. Atmosféra bola vynikajúca, nezaznamenali sme žiadne negatívne pripomienky alebo výhrady k našej dobrovoľníckej službe, či voči rodinám, ktorým pomáhame.
Niektorí poznali rehoľné spoločenstvo kapucínov, ale nevedeli o službe ”Stolček prestri sa“, bola to pre nich novinka. Všetci s veľkým záujmom počúvali o službe, ktorú ponúkame rodinám: zbieranie potravín, balenie a rozvážanie do rodín alebo ubytovní, ako aj odbornú pomoc, ktorú sprostredkovávajú sociálni pracovníci v rámci komplexnej starostlivosti o núdznych. Viacerí nám nechali na seba kontakt, aby sa mohli stať tiež našimi dobrovoľníkmi a pomáhali by rodinám, ktoré sa ocitli v núdzi či zo zdravotných alebo iných dôvodov. Zaujímavosťou pre našich návštevníkov boli krátke príbehy od Simonky, kde si mohli prečítať prejavy vďačnosti rodín, ktorým pomáhame.
V našom domčeku horela sviečka, bolo to pozvanie pre iných, že sme doma a čakáme ďalších hostí. Čas zletel ako voda. Postupne sa nám začali míňať letáčiky o našej službe ,,Stolček prestri sa“, aj jedlo. Pomaly sa nám blížil záver podujatia. V prijímaní a v odovzdávaní radosti sme išli až do konca."