(20. marca 2017) - So skupinou takmer tridsiatich dobrovoľníkov sme sa v sobotu 18. marca vybrali na cestu 
do Krakowa. Jej cieľom bolo zažiť na vlastné oči Dielo pomoci sv. Ocja Pia v Krakowe, v ktorom krakowskí bratia kapucíni pomáhajú predovšetkým ľuďom bez domova postaviť sa na vlastné nohy. Začínali pred viac ako dvadsiatimi rokmi tým, že bezdomovcom v ich meste jedenkrát denne vydávali teplý čaj a sladkú žemľu. (Od roku 2004 rozdali 367770 ks žemlí, čo je asi 18 ton pečiva). Neskôr sa pomoc rozrástla až do súčasných rozmerov.
Ľudia bez domova u nich pravidelne zažívajú prijatie. To znamená, dostanú najesť teplé a kvalitné jedlo (za mesiac vydajú priemerne 3360 teplých jedál, jedáleň je v prevádzke celý týždeň.) Obedovali sme tam aj my, spolu s nami tam sedelo aj pár ľudí bez domova. V tomto diele tiež majú možnosť osprchovať sa (mesačne to využije cca 250 ľudí), nechať si ostrihať vlasy, dostanú 
čisté oblečenie, to špinavé si môžu nechať oprať (mesačne vyperú 1600 kg oblečenia). Pri hľadaní práce im pomáhajú sociálni pracovníci, na znovuobnovenie ľudskej dôstojnosti im pomáhajú aj psychológovia, takisto skupina lekárov – špecialistov poskytuje svoje služby pre nich v rámci dobrovoľníctva, mesačne je to približne 250 pacientov, ktorých ošetria.
Zabezpečením základných potrieb pomoc kapucínov voči ľuďom žijúcim v extrémnej chudobe nekončí. V novembri 2015 pre nich zriadili „świetlicu“, miestnosť kde sa niekoľkokrát týždenne stretávajú práve ľudia bez domova, alebo aj tí, ktorí sú sami, opustení, aby svoj čas trávili zmysluplne a v spoločenstve ľudí s podobnou životnou situáciou.
Pomoc, ktorú kapucíni v Krakowe poskytujú, je komplexná – zaujíma ich človek od začiatku, ako k nim vkročí, zaujímajú sa oňho aj po tom, ako mu zabezpečia základné životné potreby. Pracujú s ním ďalej, počúvajú jeho potreby a spoločne hľadajú riešenia. Počas našej exkurzie sme kládli rôzne otázky a ani raz sme nepočuli, že by sa niečo nedalo vyriešiť. Všade nás prekvapovala úroveň detailov, na ktoré mysleli: takmer na všetkých poschodiach prístupných pre klientov (rozumej bezdomovcov a ľudí v ťažkej sociálnej situácii) bol k dispozícii čaj, v konzultačných miestnostiach mali vyhradený priestor pre matky s deťmi: dieťa sa hralo za sklom, majúc výhľad na mamu a možnosť hocikedy k nej prísť, zatiaľ čo sa mama mohla radiť o ďalších krokoch so sociálnym pracovníkom.
Dušou celého Diela sv. Ocja Pia v Krakowe je brat Henryk Cisowski, kapucín. V dvoch samostatne stojacich budovách Diela pomoci (v pešej dostupnosti) nás previedol všetkými ich časťami. Na každú otázku vedel odpovedať, svojich dobrovoľníkov poznal po mene, čo bolo ešte prekvapujúcejšie, že poznal po mene aj bezdomovcov, o ktorých nám konkrétne rozprával. Prekvapila nás aj úroveň detailov, na ktorú mysleli: priestory Diela pomoci majú nastavené presné pravidlá: napríklad človek pod vplyvom alkoholu nemá prístup do budovy, ich klienti majú nárok na jedno teplé jedlo denne, môžu sa prísť najesť v priebehu celého dňa, pri sprchách majú presne stanovený čas, kedy môžu túto službu využiť. Najprv je priestor vyhradený pre ženy, potom pre mužov. V sprche môžu byť 10 minút, po vhodení žetónu im začne tiecť teplá voda, ktorá tečie presne 5 minút. Ďalších 5 minút majú na upratanie priestoru sprchy tak, aby po ich mohol ísť ďalší.
V priestore rátali aj miestnosťou na extrémne prípady (vši, svrab). Všetko bolo neuveriteľne čisté, upratané, vydezinfikované. Túto časť služieb im ako jednu z mála nezabezpečujú dobrovoľníci, ale profesionálna čistiaca firma, pretože je veľmi dôležité dodržiavať hygienu.
V krakowskom kláštore kapucínov ich žije 70 bratov (samotný Krakow má 900-tisíc obyvateľov), osobne sa podieľajú na službách
pomoci – rozdávajú žemle, servírujú jedlo, pomáhajú v práčovni, pri sprchách - všade, kde treba. Dopĺňa ich tím cca 80-tich dobrovoľníkov, ktorí sa v pravidelných službách striedajú napríklad na recepcii, pracujú s bezdomovcami v “świetlici”, pomáhajú v práčovni, pri hľadaní práce. Na toto majú zriadenú špeciálnu miestnosť s počítačmi, prístupom na internet a dobrovoľníkmi, ktorí pomáhajú. Všetci sú na svoju prácu hrdí, neboja sa vyjsť do ulíc a s transparentmi hovoriť o probléme bezdomovectva a búrať myšlienkové stereotypy.
Z celej inštitúcie a z osoby br. Henryka na nás dýchala ľudskosť spájajúca sa s riešeniami, ktoré pomáhajú na ceste k trvale obnovenej ľudskej dôstojnosti. Mnohí z bezdomovcov sa po čase stali dobrovoľníkmi Diela pomoci - prichádzajú, aj keď nemusia a pomáhajú ako dobrovoľníci, hoci za to nič nedostávajú.
Dielo funguje v Krakowe takmer 20 rokov, od roku 2014 majú na to priestory, ktoré sme popísali vyššie. Nás ako skupinu dobrovoľníkov snažiacich sa o podobný “zázrak” v Bratislave najviac uchvátila prepracovanosť diela zameraná na potreby a špecifiká človeka, čistota a dôstojnosť prostredia (jednoducho povedané, bolo to tam pekné a čisté, žiadna ošarpané dosluhujúce miestnosti), a tiež tesná spolupráca medzi bratmi kapucínmi a laikmi. Povzbudzujúce do ďalšej dobrovoľníckej práce bolo vedomie, že aj bratia kapucíni v Krakowe začínali v malom (rozdávaním jednej žemle a čaju), po dvadsiatich rokoch práce majú fungujúce dielo, ktoré je zmysluplné a ukazuje nádheru cesty, ktorá vedie od človeka k človeku.
