Prinášame vám rozhovor s Jurajom Hausleitnerom – odborným garantom sociálnej práce Doma u Kapucínov (ďalej len DOMA). Ako dobrovoľník pôsobil DOMA takmer od vzniku diela a od začiatku sa venoval sociálnej oblasti. V roku 2015 sme rozšírili našu činnosť o základné sociálne poradenstvo pre klientov a Juraj bol prvý dobrovoľník-sociálny pracovník. Postupne sa k nemu pridali aj ďalší dobrovoľníci v tomto odbore a v roku 2017 sme Juraja zamestnali na plný úväzok ako odborného garanta. Venuje sa rodinám i jednotlivcom, matkám, seniorom, chorým či inak znevýhodneným ľuďom. Zároveň koordinuje ostatných dobrovoľníkov-sociálnych pracovníkov.
Juraj, čo ťa viedlo k sociálnej práci? Venoval si sa jej aj pred prácou DOMA?
Nikdy som nebol vzorové dieťa. Už aj v tom čase som bol strašne zmätený z nespravodlivosti a nerovností pred Nežnou revolúciou. Zmaturoval som len preto, aby som mohol študovať ďalej a potom po pár odborných odbočkách (do ekonomickej sféry) som sa dostal k sociálnej práci.
Inštitút sociálnej práce sa mi zdal zaujímavý, koniec koncov, v tomto smere som ďalej aj študoval. Štúdium zahŕňalo okrem iného sociálnu prácu, veľmi komplexnú sociálnu politiku, misijnú a charitnú prácu, psychológiu, sociálne právo, závislosti a mnoho ďalších oblastí. Sociálna práca je pre mňa synonymom otvorenosti, slobodného myslenia, holistického prístupu, vedomej a plánovanej zmeny. Myslím si, že naša práca je mimoriadne pestrá a rôznorodá.
Čo je to vlastne sociálna práca, čo si máme pod týmto pojmom predstaviť? Môžeš nám trochu priblížiť okruh tvojej práce a aktivít?
Poskytujeme podporu tým, ktorí ju aktuálne potrebujú, a ktorí nedokážu sami vyriešiť svoju zlú životnú situáciu. Sociálna práca je harmonickou jednotou schopností a zručností, ktorá podnecuje, aby sme ich vedome využívali, aby sme umožnili a pomohli ostatným spoznať a pochopiť ich vlastnú situáciu a pomohli mobilizovať vnútorné zdroje človeka a spoločne hľadáme cestu von z neľahkých situácií, ktoré štát vo svojej legislatíve niekedy vôbec nerieši.
Kto je vhodný pre túto prácu?
Ten, kto má empatiu a musí byť kreatívny. Je dôležité byť solídnym a trpezlivým, no zároveň byť schopný stáť po boku tých, ktorí prijímajú služby, pretože táto profesia je aj o presadzovaní záujmov či už detí, starších ľudí, ľudí s rôznymi závislosťami alebo dokonca ľudí bez domova. Nemôžete niekoho zastupovať bez toho, aby ste mali rutinu pri riešení konfliktov, pri obhajobe záujmov a pod. Ide o plánovanú, organizovanú, odbornú, pomocnú činnosť. Žiaľ, čas na človeka je niekedy veľmi obmedzený kvôli množstvu klientov, ako aj administratívnych úkonov. Ani ako sociálny pracovník, ani ako človek nemôžete povedať človeku, ktorý má problém, že ľutujem, teraz nemôžem, až o dva týždne, skúste to dovtedy nejako vydržať, prežiť. Spektrum sociálne odkázaných klientov je tak široké, že jeden sociálny pracovník nie je schopný zvládnuť všetky postupy a spôsoby riešenia, ktoré sú vhodné a predpísané v príslušných normách.
Je táto práca náročná?
Ako sociálni pracovníci sme vystavení zvýšenému riziku vyhorenia, pretože každý deň sa stretávame s tienistou stránkou života. Táto profesia je psychicky náročná. Celkovo to môže byť pre sociálnych pracovníkov stresujúce, pretože každý deň čelia biede, pádu, beznádeji a tlaku, ktorý vyplýva z nájdenia východiska alebo aspoň záblesku nádeje pre jednotlivca či rodinu. Je dôležité, aby sme prijali, že nie sme „riešitelia problémov“, ale „sprevádzajúce osoby“, a každý musí prevziať kontrolu nad svojím vlastným životom, aj keď to v súčasnosti vyžaduje pomoc.
Aké máte úspechy s klientmi, čo sa vám podarilo zmeniť k lepšiemu v ich životoch?
V tejto profesii je meradlo úspechu veľmi odlišné a samotná sociálna práca pre človeka zvonku je niekedy neviditeľná. Často sa stretávame s nereálnymi očakávaniami okolia, napríklad, že z deviantného dieťaťa sa zrazu stane usilovný študent, alebo alkoholik ako hlava rodiny bude na druhý deň vzorovým otcom. Myslím si, že úspech znamená vyhnúť sa nezvratným nebezpečenstvám; úspech je, napríklad, keď matka dokáže vychovávať svoje deti, ak títo ľudia sú schopní zapadnúť, integrovať sa do svojho bezprostredného prostredia aj širšej spoločnosti. Väčšinou sú to skutočne malé neviditeľné veci, ktoré je ťažké komunikovať s vonkajším svetom.
Úspechom je pre mňa aj to, keď ma niekto po rokoch spozná na ulici, prehodíme pár slov a vidím, že sa mu darí, že nepotrebuje chodiť z dverí do dverí a pýtať pomoc. Spoločnosť by nemala rozmýšľať nereálne, ale vnímať reálne úspechy. V ľudskom živote nie je možné dosiahnuť radikálne výsledky u chudobných, Rómov atď., ktoré od nich očakáva stredná trieda alebo rozhodovacia moc. Tam, kde každý deň zápasia s obrovskými problémami, nejde o to, či deti majú čisté nechty, no často sa takéto veci od nich očakávajú. Úlohou sociálnych pracovníkov je pomôcť druhým urobiť maximum, aby sa ľudia nedostali do ešte hlbšej krízy a urobiť maximum, aby sa dostali z tejto jamy.
Sociálna práca nie je o tom, že pomáham chudobným v núdzi so zaslzenými očami. A ďaleko presahuje aj to, že tu DOMA vytvoríme láskyplné prostredie pre tieto skupiny.
Sú to ťažké témy... Aby sme však zakončili trochu veselšie – máš zo svojej práce aj nejakú úsmevnú príhodu?
Raz sa jednej klientke roztrhla sukňa. Vypýtala si odo mňa ihlu a niť. Keďže nič také v kancelárii nemám, ponúkol som jej zošívačku. Celkom šikovne ňou sukňu opravila a verím, že v poriadku aj došla domov.
Ďakujeme, Juraj, za tvoje úprimné slová a želáme veľa sily a múdrosti do ďalšej práce!
